Noob Dotazy

[Aneroth]

Nedalo mi, keď už tu vidím príspevky, s ktorými bytostne súhlasím od prvého až po posledné písmenko aby som i ja neprihodila nejaké to slovko do debaty

Bola som na MW zavolaná kamarátom, že potrebujú farmárku. Už dlhšie som hladala nejaký cz/sk UO shard a MW sa mi hneď na prvý pohľad zapáčil. Tak si vravím super, skúsim Prvých pár dní som trávila hodiny farmárčením, zohnali sa mi zvieratká, všetko vyzeralo tip top.
Avšak prišli veci, ktoré ma začali pomaly vadiť. Raz som nelogla a zvieratká už všetky choré, niektoré skapaté. Osobne mám radšej hry, ktoré ma nenútia logovať každý deň a rešpektujú, že sa niekedy proste aj dlhšie k pc nedostanem.
Tiež pestovanie sa zmenilo zo zábavy na otravu. Len hodinu stále dookola opakovať tie isté úkony s tým, že ani na chvílku si hádam človek nemôže odbehnúť, lebo mu to tam všetko zoschne (okej, tu možno mierne preháňam, keby odídem na 5 min, budú kvetinky zatiaľ len !suché!). Prestalo ma to baviť.
Ďalšou vecou bolo aj expenie. Hovoríte tu niekde o zakázkach, no ak mám úprimne povedať, pokúšala som sa ich plniť len raz. Horkoťažko som po niekoľkých dňoch odovzdala jednu a ostatok som vyhodila, lebo veci na zozname som nemala ako zohnať (čo to bolo presne si už nepamätám). Svoju farmárku som s vypätím síl vydriapala na level 11 asi len vďaka mojím kamarátom, ktorý ma ochotne brali a ťahali skrz dungy A už len tá predstava, farmárka odhodlane sa bijúca s príšerami s motykou v ruke a šatkou cez čelo ako Rambo a v pracovných šatách je mierne vtipná a asi viacerí by si zaťukali na čelo (tú šatku som fakt nosievala, vyzeralo to cool a cítila som sa drsnejšie pri tých po zuby ozbrojených spolubojoníkoch ).
So sklamaním som začala stále menej a menej logovať (za čo by si pár ľudí zaslúžilo ospravedlnenie, vzhľadom na to, že som v tej hre mala aj určité povinnosti x)).

Po nejakom čase som sa rozhodla, že keď mi tá farmárka nevyšla, skúsim teda Wara. Začiatky boli, ako inak, bolestné. Levely pribúdali slimáčou rýchlosťou, boli mi poradené lovecké licencie (kde ma okrem holubov, mačiek a potkanov vedelo všetko zabiť). Obiehavala som hádam každého živého tvora aby som zistila, či u seba nemá nejaký Quest, ktorý by mi aspoň trocha posunul vyššie. Odmeny ma vždy len sklamali svojou výškou no zatla som zuby a povedala si, že si tú warku vyexpím aspoň na vyšší level ako farmárku. Väčšina mojich prímov čo sa týkalo Expov šlo z onlineexpov. Hrozne som chcela chodiť dungy, ktoré by som možno zvládla aj sama a nejak si oživila to hranie. Odkázali ma na bezhlavcov a šialencov. Bohužial, malý level tam umrie za chvílu, to určite viete, hlavne keď je sám (áno, dungy sa majú chodiť po skupinkách ale ja nedočkavý človek, načo budem čakať na niekoho, že :-))))) ). Šli sme tam aj dvaja, traja s nízkym levelom no i tak sme sa ďaleko nedostali. A skončilo to ako vždy, niekto nás ním musel pretiahnúť (samozrejme s levelom tak 3x väčším ako sme mali my ak nie ja všetci dokopy). Takže aj dungy som vyškrtla zo zoznamu svojich činností, keďže som naozaj nemala chuť každú chvílu bliakať v chate, či ma niekto potiahne nejakým dungom. Rada by som nejakým šla aj svojpomocne, odhalovala jeho tajomstvá, riešila hádanky, prebíjala sa potvorami a nie len sa plazila za namaxovanou postavou a vyberala veci zo zabitých príšeriek (čo som vo väčšine času aj robila, lebo som vedela, že inak moc nemám v dungu úžitku).
Nakoniec ma nútila logovať hádam len tá RP stránka MW. Bola som vzaná pod ochranné krídla a dostala som možnosť sa zapájať do nejakého diania, čo určite moju hru oživilo.
No keď zas prišli dni, keď som len behala po mape a zúfalo hladala spôsoby ako zohnať nejaké expy bez toho aby ma zase niekto pasívne ťahal skrz dung. Zase prišli na rad lovecké licencie, pri ktorých som úspešne zabila minimálne 5 svojích koní xD (a týmto sa ospravedlňujem Tariesovi, že ich musel kvôli mne toľko zháňať xD).
Skončilo to teda tak, že ma warka zas len trpko sklamala ale aspoň som s ňou RPila keď už nič iné.

Môj ďalší pokus započal tým, že som sa obzerala po hre, že čo takého tam chýba. Samozrejme crafti. Tak som skúsila kovárku, že aspoň budem na osoh hráčom a budem im môcť robiť brnenia, zbrane, atď. Už z predošlích postáv som vedela, že behať zakázky a všetky questy ma baviť nebude a tak som len zaliezla do dolu a kopala donemoty. A bavilo ma to, lenže takáto jednotvárna činnosť človeka na dlho nezabaví.
A nakoniec som mala stále menej a menej času a tak som na MW postupne prestala logovať, čím som možno sklamala pár hráčov (za čo sa im hlboko ospravedlňujem).
Tak to by bolo asi zhrnutie môjho subkejtívneho pohľadu na hru. S farmárkou som nedávno logla, lebo som stále počula ako mágovia zháňaju ženšen, že im teda napestujem. Vydržala som dve hodiny pestovania (= sedela som tu ako prikovaná a dokolečka obiehala každú rastlinku postupne či nie je vyschnutá, neobriadená, nepohnojená), po ktorom úroda nepokryla hádam ani 5% ich dopytu. A asi to nie je správne, ak človek pocíti úlavu počas hry až pri predstave, že o chvílu to už vypne. Takže to vidím tak, že s farmárkou znova nalognem až dostanem zase nejakú extrémnu chuť zase tie kytičky piplavo obiehať alebo keď sa zľutujem nad tými mágmi :-)
Niekedy uvažujem, že by som skúsila zase nejakú inú postavu, že možno zmena prinesie trocha oživenie. Ale potom si uvedomím, že to nebude žiadna zmena. Lebo tie začiatky, kým sa postava vykope aspoň na ten level 10-15 aby trocha pocítil čo vôbec za postavu hrá, to je stále dokolečka o tom istom.

Nejdem sa tu však hrať na žiadneho odborníka. Toto je môj druhý UO Shard ale prvý takéhoto klasického mmorpg typu. Nerada by som naň zanevrela, no bohužial je to taký žrút času, že si ho príchodom školského roka asi nebudem môcť dovoliť.
Tiež nechcem nijak kydať na vašu prácu. Sama mám s tým skúsenosti, s tou tvrdou prácou, makaním a potom sledovať ako na to hráči len frfú a človek má chuť im všetkým vynadať do nevďačných svíň a permanentne zabanovať, nech si idú hrať teda inam ak sa im nepáči :-))) To si však človek, ako profesionál samozrejme dovoliť nemôže a tak to musí len skusnúť a ísť ďalej.
Avšak sama vidím, že najlepší je systém fungovania akcia <-> reakcia. Nechať hráčov, nech hľadajú chyby a hovoria čo sa im nepáči, čo by zlepšili, ako by to zlepšili, atď.. Veď predsa, hra sa vytvára pre hráčov a aký ma zmysel s kopu znudených ľudí?
Skláňam sa pred tou tunou vecí, čo musíte denne robiť aby sme sa mi mohli hrať ale keď vidím, že denne loguje v lepších prípadoch cca 8 ľudí a ak sa číslo vyšplhá nad 10, všetci valíme oči, že čo sa deje...pýtam sa samej seba, nie je niekde chyba?
Myslím, že tento shard má obrovský potenciál byť úspešným, no zatiaľ si tu drží len pár mohykánov, ktorým prirástol k srdcu a ktorí ho nechcú opustiť.
Rada by som sa pridala k ním a nejak sa podielala na zlepšení, ale bohužial, môžem len slovom a vytknutím vecí, ktoré mňa ako obyčajnú a nenáročnú hráčku odradzujú.

Na záver sa ospravedlňujem za tak dlhý príspevok, nejak som sa rozpísala a ďakujem všetkým, ktorí si našli čas a prečítali ho až do konca x)
Tiež dúfam, že naše slová dopadnú na úrodnú pôdu a nebudú len tak rozmetané alebo neostanú nepovšimnuté.